Ospravedlnenie
Ospravedlňujem sa za svoju nízku aktivitu na Vašich blogoch i na tom mojom.
Sledujem Vás, samozrejme i naďalej.
Za pochopenie ďakujem.

 

Some kind of shit... again

21. srpna 2016 v 11:08 | Noe |  Vrakovisko

Zdravím,
Tak nakoniec som sa tomu rozhodla dať inú formu. Na včerajšej ma hnevalo, že to bolo zbytočne dlhé a môj názor bol chaotický. Takže som si povedala, že ak sa k tomu teda všetci vyjadrujú takou vervou, tak si to nenechám ujsť ani ja, hlavne teda po tom, čo som narazila na celkom zaujímavé vyjadrenie bohviekoho (bohviekočo - asi sa zo mňa stal -čofil xD)/čoho.
Fáma teda vraví, že Bleach skončil takýmto spôsobom preto, lebo sa Kubo chcel pomstiť SJ, lebo mu nedali viac času a nechcel, aby mali z ukočenia takejto "slávnej" mangy profit.
Oukej, takže pochopím, že by to naozaj bol "fajnový" obchodný ťah - pre neho. Ale, kde sú všetci ostatný? Ak vedel, že mu SJ nedá dosť času, preto sa na nich jednoducho nevybodol skôr, veď nehovorte mi, že nemá prachy na to, aby si svoj príbeh vydával sám, ak už mu teda ten čas nestačil. On sa spamätá, až keď mu už posledný týždeň kýva z bezprostrednej blízkosti, alebo (alečo - aj tu...) akože čo? Nechápem... A nemôžem uveriť ani tomu, že z Bleach stále bol taký zisk ako na začiatku. Veď povedzme si úprimne príbeh sa už dávno nekymácal na kraji priepasti, ale ležal pevne na jeho dne. A súdiac podľa toho, s akou radosťou sa Kubo zaoberal bojmi absolútne nepodstatných postáv, som vždy mala dojem, že s tým chce pokračovať ešte dobrých desať rokov.
Nuž teda, vydedukovala som si z toho správne, on si naozaj myslel, že mu SJ dajú ešte čas, ak sa vybodne na ich upozornenie; že to ešte nejako predĺži? Alebo teda čo si od toho sľuboval? Fajn, to boli len rečnícke otázky, keďže zrejme na ne odpoveď vedel dať len sám veľký troll mangaka Tite Kubo.
A teraz ďalšia otázka, ktorá mi vŕta v hlave: A teraz akože čo? Čo majú fanúšikovia (ak ešte vlastne nejaký sú) z toho, že on sa teraz úžasne rehoce niekde doma za svojím počítačom a mädlí si ruky, ako skvele vydrbal s nejakým týždenníkom, pričom sa sám korunuje za TrollBoha a objednáva si stoličku podobnú akú dostal Aizen, ktorého tak skvele v poslednej časti zhovadil?
Ja osobne vravím, že ak sú tieto reči naozaj pravdivé, tak ma to strašne mrzí. Naozaj musel klesnúť až na takúto úroveň? - teraz myslím Kuba a nie Bleach, pretože ten bol dosť zlý už nejaký čas. Fakt musel koniec napísať takýto desne zlý, okopírovaný s mnohými nezodpovedanými otázkami? Och, že nenašiel iné riešenie? Boha, ja už fakt neviem, čo si mám o takýchto ľuďoch a veciach myslieť...
A keď skončil teda takto, má v pláne na nás o pol roka vyrukovať s mangou menom Clorox (sorry, Tsuki, zase kradnem, ale ten názov ma stále totálne dostane :D), ktorá napokon skončí tak, ako mal skončiť Bleach? Akože ja naozaj kašlem na to, koho s kým dá do párov, kto s kým má decko; takéto veci ma absolútne nezaujímajú, ale aj napriek tomu, že som Bleach už nejaký čas pravidelne nečítala, občas som sa ešte zmohla na to, aby som si zopár častí pozrela a naozaj som mimo z toho, aké to celé zostalo... nedokončené. Nikdy som nechcela Live Action ani Next Generation a už vonkoncom nie nový RMB, jediné, čo som chcela, aby to ukončil... správne. Avšak toho som sa nedočkala a teraz niekto na internet vyrukuje s takouto správou? Akože načo? Už sú všetci fanúšikovia v prdeli z toho čo spravil, už je to aj jedno, či nie? Pomsta nie je ospravedlnenie.
Inak, zaujímavé je, že sa nikto taký ku koncu Bleach nevyjadruje - bože, len mi nepovedzte, že to naozaj ešte neskončilo?!
No, to je jedno. Počkám si, čo sa bude diať. Aj keď teda... možno na to aj zabudnem, haha.
Majte sa pekne...

Bye - Bye

Vrakovisko

21. srpna 2016 v 10:29 | Noe

Vrakovisko

 


Puto (2)

19. srpna 2016 v 21:59 | Noe |  Poviedky

Puto (1)

19. srpna 2016 v 21:58 | Noe |  Poviedky
Zdravím,
Nuž, ako vidíte, začínam pridávať nový... ehm... príbeh (?). Ja viem, dlho tu nič nepribudlo, ale bohužiaľ, nemám nič pripravené. Aj nad týmto som dlho uvažovala, či ho vlastne pridám, ale... keď už som to napísala a nič iné nemám...
Inak, včera som úplne zabudla na to, aký krásny darček som dostala na výročie blogu. Koniec Bleach-u! Wohohooo, ale k tomu neskôr (možno, ešte neviem, či sa k tomu chcem nejak zvlášť vyjadrovať, haha). Teraz pridávam prvé dve časti, pretože táto jednotka je vlastne na tomto blogu už pridaná vo forme jednorázovky (oh yeah, kedysi to začalo ako Bleach FF, haha), preto to len pridám preto, aby to bolo po kope.
Tak a to je všetko, majte sa krásne.

Bye - Bye


Puto

19. srpna 2016 v 21:46 | Noe |  Poviedky

Puto


Jedna konkrétna nočná mora, ktorá sa neustále vracia, dokáže človeku naozaj veľmi znepríjemniť život. Hlavne, ak si každý okolo myslí, že únava a skleslá nálada je výsledkom rozpadu rodiny. Vie o tom svoje i Zora, ktorú jedna nočná mora prenasleduje už niekoľko mesiacov. V noci si nedokáže poriadne odpočinúť, pretože po tej nočnej more sa ráno vždy cíti unavejšia než keď si ľahla. Navyše na ňu dolieha aj fakt, že sa jej rodina rozpadla a ona zostala s mamou - alkoholičkou, a bratom, z ktorého sa za veľmi krátky čas stal chuligán. Zora pri nich naozaj nemá ľahký život, ale už sa zmierila s tým, že musí byť s nimi až kým nezmaturuje. Pri sebe má našťastie svoju kamarátku, Karu, ktorá sa jej naozaj snaží pomôcť.
K nej sa časom pridá i nový spolužiak, Maxim, ktorý nastúpi na ich školu. Posledné roky sa s rodičmi neustále sťahovali kvôli otcovej práci, preto nejaké hlbšie kamarátske vzťahy už dlhšie nemal. Zora ho už hneď na začiatku zaujme, hlavne kvôli vtipným a dosť bolestivým náhodám, ktoré jeho spolužiačku postretnú. Ako ju potom pomaly začne viac spoznávať, začína mať pocit, že ho k nej niečo ťahá. Chrobáka do hlavy mu napokon nasadí jeho spolužiak, keď sa zmieni o niečom, v čom on nikdy neveril, ale vysvetľovalo by to ten sen, ktorý sa mu prisnil a bol tak podobný tomu, ktorý sa stále sníval Zore.

"Počuj, môže sa ten istý sen snívať dvom ľuďom? Alebo aspoň kúsok z neho?" opýtal sa trochu váhavo, na čo Filip prekvapene nadvihol obočie. Hneď na to sa však zamyslel a hodnú chvíľu sa zdalo, že veľmi tuho uvažuje. Maxim si už predstavoval ako Filip listuje vo svojej Knihe poznatkov, o ktorej vedel, že obsahuje mnoho informácií a keby ju vytlačili, bol by to poriadne hrubý exemplár.
"Nikdy som o ničom takom nepočul. Ale... pozriem sa na to. Znie to naozaj zaujímavo," vyhlásil napokon a nadšene sa zadíval na Maxima, ktorého jeho nadšenie neskutočne zaskočilo.




4. kapitola

5. kapitola

6. kapitola

7. kapitola

8. kapitola

9. kapitola

10. kapitola

11. kapitola

12. kapitola

13. kapitola

14. kapitola

15. kapitola

16. kapitola

Epilóg

Šieste výročie!

18. srpna 2016 v 19:39 | Noe |  Novinky
Krásny večer prajem všetkým, ktorý sem ešte občas zablúdia.
Ja viem, v poslednej dobe nie som moc aktívna, ale i to má svoje dôvody. Avšak kvôli tomu tu teraz naozaj nie som; dnes totiž slávi tento blog svoje šieste narodeniny. Ach, to je doba. Naozaj dlhá a čím ďalej nad tým uvažujem, tým viac sa mi zdá, že to bola vlastne len sekunda, mihnutie oka.
Toľko som toho na tomto mieste "prežila" a toľko somarín som tu popísala. Zo začiatku som sa tu toľko sťažovala! Až mi je trápne na to pomyslieť, ale napriek tomu ma to fakt vie rozosmiať. Našťastie existuje mazanie článkov, asi by som bola pekne voľakde, keby sa to nedalo, haha. A ak si pomyslím na to, ako sa tento blog od tej doby zmenil... hmm, neviem, čo si o tom mám myslieť. Pri každej zmene som si myslela, že bude posledná a blog už potom bude presne podľa mojich predstáv. Nuž, samozrejme sa to nestalo a blog sa mení neustále. Posledná zmena však bola asi najväčšia, pretože zmizla väčšina článkov a v podstate z nejakého dôvodu mi to ani len neprekáža. Naopak, som teraz celkom spokojná, pretože takto sa blog zameriava vlastne len na jednu vec a tou je písanie ehm... poviedok (fandím si, haha).
Nuž dobre, stačilo sentimentalizmu už na to nemám náladu, heh, písala som to len preto, lebo ešte stále som si nepremyslela, čo do tohto článku napíšem. Popravde každý jeden rok sú tieto články v podstate rovnaké a teraz sa to tiež nebude moc líšiť, keďže ide o jednu a tú istú vec každý rok, akurát sa len číslo mení.
Z môjho uhla pohľadu je šesť rokov poriadna doba, keďže ja som nemala také "výpadky", ako niektorí iní blogery, ktoré by trvali roky, či mesiace. Na blogu som bola v podstate prítomná stále. Stále som sa snažila pridávať články, stále som sa snažila niečím zaujať (haha, zase si fandím, dnes som akási moc unesená zo seba sa mi zdá) - no dobre, zaujať asi ani nie, ale rozhodne som sa snažila, aby tento blog fungoval a to iba z jediného dôvodu - mám rada toto miesto. Neviem, či bohužiaľ alebo nie, ale každým rokom mám rada túto stránku viac a viac, aj keď na ňu často frflem a neustále zvažujem, či sa toho nevzdať. Nuž, nedá sa to. Akosi ma toto miesto zo svojho zovretia nie a nie pustiť, preto som tu s Vami ešte stále a stále Vás svojou chorou mysľou trápim a týram - ja viem, som neskutočný tyran, haha. Ja sa často naozaj čudujem, ako vlastne môžem dostať také pekné komentáre, keď tie moje výtvory stoja akurát tak za kopu niečoho vôbec nie vábivého, ale verte mi či nie, vždy ma potešia.
Vďaka mojej aktivite/neaktivite na tomto blogu som mala tú česť spoznať zopár naozaj skvelých ľudí, aj keď je to známosť len takto cez internet. Napriek tomu som životu za týchto ľudí neskutočne vďačná, pretože i napriek tomu, že sme sa nikdy nestretli, vždy ma vedia povzbudiť, utešiť aj pobaviť.
Ehm, myslím si, že som dospela ku koncu článku, ktorý bol v podstate úplne zbytočne dlhý, ale i tak teraz na konci chcem vyjadriť svoju vďaku všetkým, ktorí na moju stránku ešte chodia, ktorí dajú o sebe vedieť, ktorí stoja vždy pri mne a ktorí moje reči a výtvory čítajú.

Naozaj Vám všetkým zo srdca ďakujem, mám Vás rada :)

A teraz je už čas naozaj skončiť tento siahodlhý prejav a ísť si pohľadať niečo vhodné a hlavne nealkoholické na prípitok, haha!

Bye - Bye

Už mi neujdeš

15. července 2016 v 21:16 | Noe |  Poviedky
Zdravím, zdravím.
Opäť som späť s takýmto niečím.
Popravde som nemala vôbec v pláne písať pokračovanie na túto poviedku, ktorá bola venovaná Petrike, ale tak už aj vtedy hovorila o pokračovaní, tak si ho napokon i vypýtala. Okej, dopredu sa priznávam, že ja pokračovania písať absolútne neviem, preto to robiť ani nezvyknem, ale tak snažila som sa.
Nuž, poviedka je teda venovaná Petrike, snáď som ťa nesklamala (keby niečo, tak sa hlboko ospravedlňujem a poprípade to ešte dvadsaťkrát prepíšem, len mi povedz).
A teraz mi už nezostáva nič iné, len to pridať a ísť.
Majte sa pekne

Bye - Bye



Like a virgin

12. července 2016 v 23:07 | Noe |  Poviedky
Hahaha,
Oh, áno, som blbá, ja viem. Tak sa ozývam znova a to iba z jedného prostého dôvodu, aby som pridala toto, aj keď teda musím upozorniť, že som to písala naozaj len zo zábavy, tak od toho nečakajte nič moc (koniec koncov, už to poznáte). Nepýtajte sa ma prečo som toto napísala, pretože sama neviem - proste mi pripadal ako dobrá obeť pre moju chorú myseľ a keďže som dostala aj to, že som s ním minule "vybabrala", tak som mu to možno chcela v tom najtemnejšom kútiku svojej desne skazenej duše tak trochu vynahradiť... s tým by som ale na sto percent nerátala...
Ale teraz sa s vami už naozaj lúčim.
Majte sa pekne

Bye - Bye


Dizajn č. 19

12. července 2016 v 21:40 | Noe |  Dizajn
Zdravím,
Tak, ako dlho som tu mala ten druhý dizajn? Vyše roka? Hm, tak nejako a popravde by som ho tu ešte aj nechala, ale... chcela som zmenu. Nevedela som však akú a ak mám byť úprimná zase tu mám svoju obľúbenú krízu ohľadom tejto stránky, čomu sa neteším, ale čo už - možno onedlho príde ďalšia zmena, ale nie som o nič múdrejšia ohľadom toho, čo by som mala zmeniť, ako keď som začala s týmto dizajnom.
Hm, čo k tomu dodať? Chcela som niečo jednoduché... a myslím si, že je to jednoduché. Biela a čierna je v poslednej dobe kombinácia, ktorá tak trochu vystihuje i moje vnútro alebo skôr myšlienky a vnímanie? Mno, to je snáď i jedno. Proste táto kombinácia mi v poslednej dobe vždy ulahodí, preto som sa rozhodla dať blogu takéto "šaty". Nie je to nič moc čo sa čačanosti týka, ale ja také veci nemám rada. Proste jednoduchosť a hotovo. Neviem, či to vyhovuje aj iným a možno budem aj hnusná, ak poviem, že tentoraz mi je to v podstate aj jedno.
Mno a to je asi tak všetko, čo som chcela. Neviem, kedy sa znova "uvidíme", tak sa s vami zatiaľ lúčim.
Majte sa pekne

Bye - Bye




Slobodný väzeň

26. června 2016 v 18:21 | Noe |  Poviedky
Zdravím,
Oh, kedy to naposledy bolo, čo som tu bola? Hmmmm... ani sama neviem, ale to je isté, že bolo už fakt dávno. Ale na tom ani nezáleží, aj keď popravde i teraz som sa musela dokopať k tomu, aby som sem prišla. V poslednej dobe mám pocit, že sa na mňa všetko rúti závratnou rýchlosťou a ja sa zrážke už jednoducho nedokážem vyhnúť. Je to divné, čo vám poviem. Ale ešte divnejšie je, že i napriek tomu všetkému mi je celkovo fajn, len ma trochu mrzí to, že to tu neskutočne zanedbávam a neviem sa venovať písaniu ani keby som veľmi chcela. No nevadí, s tým nič nenarobím a vlastne sa ani len nenamáham s tým niečo spraviť, zbytočná námaha.
Čo sa tejto poviedky - oh, ak to tak môžem nazvať, pretože z nej mám veľmi blbý pocit, ale nadávať nechcem - týka, tak poviem iba asi toľko, že, hmmm, možno to bude podobné nejakej scéne z anime, ale čo ma potom, neopisovala som zrovna to, takže... takže... neviem. Ako obyčajne, veľa zmyslu v tom zas nehľadajte - neviem, prečo to ešte stále vravím, u mňa ste si už mohli aj zvyknúť na nezmyselnosti.
Hej, ja viem, moje schopnosti vyjadrovať sa nikdy neboli príliš dobré, ale teraz klesli až pod zahanbujúcu úroveň - je mi to jasné.
Myslím, že to je všetko, ešte predtým, ako sa tu začnem rozpisovať na tri aj pol strany o úplne zbytočných veciam.
Majte sa pekne

Bye - Bye